Najväčšia diera je Prievidza

Stretnúť a porozprávať sa s Elvisom sa nepodarí každému. Nie, americký Elvis je už mŕtvy, to len Slovensko má ešte jedného bonusového a napíšem aj to odporné slovo – kontroverzného. Je to spevák skupiny Karpina, ktorá je fenoménom a čudáctvom. V kútiku duše som dúfal v komerčný prístup Elvisa ku mne ako k predstaviteľovi „hnusnej centralistickej agentúry“. Vyšlo to. „My sme problémoví čo sa týka rádií a uvidíme čo z Viršíkom.“ Už tento úvod naznačil, že Elvis si servítku pred hubu klásť nebude. „Chceme hrať aj v prostredí ako tuto, kde hrajú samé kokotiny ako Peha, Para, Piča, Nuda a ešte tuto aj s týmto debilkom na pódiu,“ povedal Elvis keď sme sa spolu rozprávali pri VIP hajzloch počas koncertu skupiny Gladiátor. Nadávať na popových umelcov však dokáže kadekto. Skupina Karpina však nerieši ich, ona rieši všetko, všade, všetkými sôsobmi. Rieši aj to či pápež náhodou nie je gay, úmrtnosť detí je pre nich otvorená téma do budúcna, ak skape alkoholik v Petržalke napíšu o tom chytľavú pesničku... „Mečiara už riešiť nebudeme, on je už passé, teraz máme vo vláde väčšieho chuja,“ tak aj toto je doslovná citácia Elvisa, ktorý asi vnútorný pokoj a stotožnenie sa so stavom v našom štáte nikdy nenájde, teda aspoň počas najbližších sto rokov určite nie. No a to som ešte nevidel ich koncert, ktorého som sa dočkal asi o pol hodinu. Videoprojekcia, kde masturbuje počas ich pesničky Miko Hladký je už na slovenské pomery brutalita. Bodkou za ich vystúpením bol pozdrav spolocnosti T-Mobile a ďakovanie tejto spoločnosti ( by the way na festivale Orange Music Summer Domaša). Ohlasy žiadne, sú predsa kontroverzní, splnili len to, čo sa od nic čakalo. Mám však pocit, že pod krídlami bossa Viršíka v najbližšom období vlajka Beat The Bastards nezaveje...

Poďme byť patetickí

Čo je to platonická láska a koľko taká láska trvá ? Možno tých Coelhových 11 minút. Platonická láska ale nie je o fyzickom chcení. Je to pocit, pri ktorom človek nemyslí na rozkoš, ale na to ako by chcel byť s osobou, ktorá je vtedy stredobodom všetkého. Nie je to nič racionálne, ani nič trvalé. Ten pocit sa stratí tak nečakane a potichu... Odnikiaľ. Osud je nezmysel, náhoda je to čo namieša chemické látky, ktoré vytvoria platonickú lásku. Tento druh lásky nepocítia ľudia, ktorý majú svoj vysnívaný ideáltyp, pretože majú mantinely chemických látok, ktoré obmedzujú ich rozmanité a zvláštne zmiešavanie sa. Je tak intenzívna a nenahraditeľná, človek je voči nej bezmocný a musí sa len podriadiť a nechať sa ňou unášat. Slovo víla je synonymum platonickosti, pretože je nehmotná, je len pocitom a predstavou a práve jej neskutočnosť dáva tomuto pocitu krídla. Platonickosť jej bráni rozvinuť sa a to jej jej výhoda, nepokazí sa a natrvalo sa zapíše do pamäti. Spôsobí oťapenie. Charizma a prvopocit je vodivou silou platonickej lásky. Zažili ste ju už niekedy ? Ak vám to bolo súhrou náhod dané, tak sa vám to stalo a ešte možno stane. Gratulácia je namieste. Ste obdarení a máte šťastie, relatívne chvíľkové šťastie, ktoré vám ale závidí každý, aj človek duchovne ochrnutý. Ten o tom však nevie. Gratulácia aj jemu.

Ignorujem, o chvíľu

Ignorovať hip-hop bolo moje rozhodnutie, na ktoré som prakticky nemal ani právo. Chcel som sa mu vyhnúť a dať viac priestoru interpretom, o ktorých si myslím, že si to zaslúžia viac. Štvrtý ročník festivalu na Domaši mi ale ukázal, že hip-hop je fenoménom, ktorému sa človek nevyhne aj keby naozaj chcel. Od rozhovoru s Davidom Kollerom som čakal všeličo, fakt, že sa mu páči Rytmus som ale úprimne nečakal. Hovoril o ňom dokonca toľko, že nebolo možné ho nespomenúť v článku, ktorý som po rozhovore s českou hviezdou urobil. Do médií vtedy prenikol hip-hop prostredníctvom Davida Kollera. V článku, ktorý som napísal po festivale som opäť hip-hop nespomenul, no redaktori Nového Času si v rámci svojej predajnosti neodpustili dať pod môj text zaujímavý doplnok, ktorý hovoril o tom, že de-facto všetci boli dobrí, ale Kontrafakt bol na festivale aj tak najlepší. Čerešničkou na torte bola fotka Rytmusa nad mojim článkom. Namiesto toho, aby som si v tichosti odpľul a pre moje vnútorne uvoľnenie možno aj nahlas zanadával som ale napísal týchto pár riadkov, ktoré obsahujú hip-hop. Po tretíkrát sa teda hip-hop dostáva do sféry internetu bez toho, aby o to niekto z jeho predstaviteľov stál. Ignorácia je to, čo ľudí naserie, prečo to už konečne nepochopím(e) ?