Den deti

1. jun 2009. Nepotrebujeme vsak kalendar, aby sme si spomenuli na detstvo. Spomienky nan sa totiz vynaraju kazdy den. Odo dna kedy skoncilo. Kedy to ale bolo ? Vcera, zajtra, dnes ? Dospeli ludia nemavaju usmev Rose z Titanicu, ktora sa prostrednictvom spomienok vratila k dnom, ktore sa uz nikdy nezopakovali, no poznacili cely jej zivot...

Spomeniete si este na svoj prvy bozk? Pred i po nom ste sa triasli, no zaroven si priali, aby vas tento pocit nikdy neopustil. A co prvy sex? Rychly, chceny, nezny, bolestivy ? No nezabudnutelny... Pamatate si na to, ako vam v ten den nieco hovorili rodicia ci kamarati, no vy ste boli myslou len s nim/s nou. Prve vyznanie lasky roztasenym hlasom, nie nutene, nie povrchne, ale skutocne. Prve odmietnutie, depresie, myslienky plne jedinej otazky: Preco?
Niektori ludia si od rannej mladosti pisu denniky. Ini si starostlivo odkladaju veci, ktore im nezabudnutelne chvile pripominaju. Najtrvacnejsie su vsak spomienky. Tie nepodstatne totiz vyprchaju a zostanu len tie najdolezitejsie. Prirodzeny proces oddelujuci to, co sa ma zachovat, s tym, co ma navzdy zmiznut. Prave preto si aj o 50 rokov spomeniete na jej/jeho pohlad, na konkretne miesto, den a hodinu. Nielen prveho juna...