„Mám jizvu na rtu“

Milý môj denníček, ak by nám svet nepriniesol vynález menom internet, písal by som tieto riadky asi na papier, čo by bolo omnoho intímnejšie a po určitom čase by to mohlo mať nebodaj nejakú reálnu hodnotu. Exhibicionistická časť môjho ja by ale zostala v kúte a preto venujem tieto riadky práve jej.

Je noc zo stredy na štvrtok a na mňa po čase opäť raz doľahla melanchólia z čias jemne minulých. Úplnou náhodou som sa dostal k fotkám a videám na DVDčku, ktoré vznikali počas rokov, keď som navštevoval strednú školu. Ani neviem ako a kde začať. Kedykoľvek vidím fotky našej BéGečky a ľudí okolo nej, doľahnú na mňa pocity, ktoré viem len ťažko opísať. Iba necelé dva roky po tom, čo som navždy opustil brány gymnázia na ulici s číslom 26 zisťujem, aká skrytá krása driemala v dňoch, keď bola svet gombička a našou najväčšou starosťou bola písomka z matiky.

Spomínam na časy, keď sa nám rok čo rok menili triedne profesorky, na učiteľov, ktorých kvalita sa vyrovnala kvalite vyprážaného syra v školskej jedálni alebo na lavicu predo mnou i za mnou, ktorej obyvatelia mi robili spoločnosť celé tie štyri nezabudnuteľné roky. S úsmevom na perách hľadím na fotky zo školských výletov, z akcii u našej večne neprítomnej spolužiačky, z prázdninových chatovačiek, či piatkových diskoték, ktoré neraz začali na lavičke pri požiarnikoch. Z nostalgiou si predstavujem dni, ktoré nám už zákerný strýko čas nikdy nevráti.
Byť slobodný je synonymom mladosti. Práve v rokoch s koncovkou –nácť je život definovaný láskou, nenávisťou, šťastím i utrpením, ktoré sú aj vo mne navždy hlboko zapísané. Už nikdy nebudem konfrontovaný s prvým jointom, prvou opicou, sexuálnymi dobrodružstvami o ktorých sa nehovorí, návrhom na dvojku zo správania ani citmi, ktoré sa u nás „dospelých“ už akosi nenosia.

Mladosť, nie môjmu exhibicionizmu, ale tebe ja venujem tieto riadky. Vzdávam ti hold za tvoju krásu, nevinnosť a jedinečnosť. Skladám klobúk dole predtým aká vieš byť po rokoch krutá. Najmä po rokoch, keď sa namiesto stredoškolského vysvedčenia dostavia len spomienky. A čiara života je už z polovice naplnená, mladosť nenávratne preč v školskej lavici mojej triedy na druhom poschodí. Blízko a predsa tak ďaleko. Pár metrov od raja.